- Štyri ženy so zaujímavými profesiami sa do hĺbky venujú tradičnej slovenskej surovine, je ňou vlna
- Oblečenie, ktoré vyrábajú je moderné a nemá nič spoločné s folklórom, od neho sa dištancujú
- Vedel si, že aj na Slovensku vieme vychovať ovce, z ktorých sa následne získava Merino vlna?
Čo to v praxi znamená zachraňovať slovenskú vlnu a vracať ju späť do života?
O túto revolúciu sa snažíme na dvoch úrovniach, ktoré kopírujú celú cestu vlny z farmy až k zákazníkovi. Ak dáte farmárovi férovú odmenu za jeho surovinu, nie je nútený vlnu vyhadzovať a môže sa chovu oviec venovať s väčšou starostlivosťou. Vie totiž, že za svoju prácu dostane zaplatené.
Druhá úroveň sú potom samotné výrobky, ktorý ponúkame zákazníkom. Oblečenie zo slovenských vlny je niečo, čo si väčšina z nás predstaví skôr za vitrínou v múzeu. My ale veríme, že to tak byť nemusí, a že aj v dnešnej dobe je naša vlna materiál, ktorý má miesto v šatníku moderného človeka. Záleží len na dizajne. Preto naše oblečenie navrhujeme tak, aby bolo súčasné a nadčasové a mohlo hrdo konkurovať súčasnej ponuke na trhu.
Aký je na Slovensku momentálne stav, čo sa pravej ovčej vlny týka?
Slovenská vlna, kedysi cenný materiál, má dnes štatút takmer odpadu. Chovatelia oviec pre ňu len ťažko zháňajú odbyt a keď už sa im ju podarí niekam predať, finančná odmena za túto surovinu je väčšinou smiešne nízka. V konečnom dôsledku sú potom nútení ju často páliť alebo zakopávať.
Vy ste štyri doslova záchrankyne, sformovali ste značku GUBAŇA. Ako ste na tom finančne? Získavate financie z externých zdrojov?
Žiadneho investora za sebou nemáme, všetko budujeme len my štyri. Samozrejme, celý proces uľahčuje fakt, že väčšinu vecí sme schopné zabezpečiť si „in house“. Od začiatku pristupujeme k celému projektu s filozofiou, postupovať pomaly a stabilne. Tomu hrá do kariet aj fakt, že všetky výrobky vznikajú ručne. Ručnú výrobu neurýchlime.
Koľko vlny dokážete spracovať a koľko sú vám jej slovenskí malí farmári schopní poskytnúť?
Momentálne sme v testovacej fáze projektu a vlnu spracovávame z vlastných zdrojov. Do budúcnosti ale budeme musieť odber určite rozšíriť. Zatiaľ to vyzerá, že ponuka ovčej vlny od farmárov mnohonásobne prevyšuje naše možnosti, čím sme si vlastne potvrdili všetko, čo sme o súčasnom stave vedeli – nájsť odbyt pre ovčiu vlnu je nesmierne ťažké.
Bohužiaľ, nie každé plemeno ovce má vlnu vhodnú na výrobu oblečenia, niektorá vlna je jednoducho už príliš hrubá, hryzie.
Ako vnímate veľmi cenovo dostupnú vlnu, ktorú si iní podnikatelia s vlnenými odevmi, či produktami nechávajú dovážať zo zahraničia? Rozumejme teraz mimoeurópske krajiny, napríklad takú Čínu. Nedevalvujú tieto krajiny trhové ceny a povedomie o kvalite?
Problém vnímam komplexne. Veľa zákazníkov ešte stále nehľadí na kvalitu a udržateľnosť svojho oblečenia. Zaujíma ich len cena a to, či taký sveter spĺňa aktuálne módne požiadavky. Tie sa však neuveriteľne rýchlo menia – čo je „in“ teraz, za pol roka už nebude. Celý trh je nastavený tak, aby bol zákazník nútený, pokiaľ na túto hru pristúpi, neustále si kupovať nové a nové oblečenie, ak chce zostať „in“. Myslím, že to je to, čo devalvuje cenu a povedomie o kvalite. Načo totiž kupovať oblečenie kvalitné, a tým pádom aj drahšie, keď za pár mesiacov už nebude módne?
Zároveň tu ale vnímam veľmi optimistický protipól, a to narastajúci význam trendu slow fashion. Stále viac a viac ľudí premýšľa o tom, odkiaľ ich oblečenie pochádza, kto a za akých podmienok ho vyrobil a chápu, že etická výroba stojí viac, ako narýchlo ušité tričko z ázijskej výroby. To ide často ruka v ruke s faktom, že takéto oblečenie nenasleduje módny priemysel, ale jedná sa často o módu nadčasovú, ktorú môžete nosiť niekoľko sezón a vyzerať stále šik. To je to, čo nás zaujíma a čomu veríme.
Čo hovoríte na vlnu z oviec Merino? Má skutočne tak vysokú hodnotu, za akú sa napríklad aj tu na Slovensku predáva?
Aj my máme Merino vlnu. Len tá naša, slovenská, je oproti tej zahraničnej o niečo hrubšia, a tým aj agresívnejšia k pokožke. Výrobky zo zahraničnej Merino vlny majú vlastnosti, ktoré by sme zo slovenského Merina nikdy nezískali.
Zdroj: Startitup, Daniela Ďurišková
